VZDELANIE :

FINLAND 2003 Silvester Otokuja in Slovakia Photo 1 Photo 2 All photos (zip file – 6MB) My Finland photos Photos All photos OULU	DENNÍK Dňa 12. januára 2003 Dnes sa pokúšame hľadať more, ale naša snaha konci dlhou prechádzkou okolo Oulu. Problém je v tom, že mame nespoľahlivú mapu, ktorá je neúplná a zle popísaná. Ľudí vonku je dosť málo. Ak zazriete Fína je to len kvôli tomu, že jeho pes potrebuje vyvenčiť. Niekedy vidieť aj kočík. Nevieme sa orientovať vo svetových stranách. Slniečko sa ráno vždy ukáže len svojimi slabými lúčmi, teda dal by sa odhadnúť východ. Večer sa pokúšame nájsť Institute of Technology, čo je vlastne naša fakulta. Sme úspešní. Na blízkej benzínovej pumpe získavame mapu Oulu zdarma. Super, dúfam, že je lepšia ako ta naša. Ešte niekoľko poznámok k poobedňajšej prechádzke. V meste sme sa našli čerpacie stanice bez obsluhy, čo bol pre nás malý šok. Ovládajú sa zaplatením cez kreditku alebo priamym vložením papierových bankoviek do automatu. Samozrejme natankovať si musíte ručne :). Čo sa týka nejakej fauny, registrujem vrabce, čierne havrany a ešte neznámy druh neveľkých vtákov. A samozrejme miestnych psov. Cestou naďabíme na McDonald, kde najlacnejší hamburger stojí asi 2Eur. Fúka mierny vetrík, ktorý je ľadový, ale zamrznute stromy nedokáže rozkývať. V okolí vidieť domčeky, ktoré sú vyrobené z dreva. Zaujímavé na fínskych oknách je, že sa otvárajú len z boku pätinovou časťou okna. Sú tu aj bytovky v štýle našich, ale majú menej poschodí. Pred vchodmi často vidieť pristavene bicykle, ktoré majú zasnežené sedadla. Naozaj častokrát vidno bicyklujúcich ľudí. Pargy hľadá našu absolvovanú cestu na mape, ja idem študovať angličtinu. Zatiaľ sa majte. Dňa 13. januára 2003 Čiastočne sa vrátim včerajšiemu dnu. Večer okolo 23.00 prichádza za nami Češka, ktorá je v podstate organizátorka na vlastnú päsť. Je to študentka z Češka študujúca v Oulu akýsi bussines managment. Súhlasíme a už sa objavujeme v izbe plných ľudí - zahraničných študentov, ktorí sa prišli podučiť čo to vo Fínsku. Vrava je silná, každý s každým debatuje. Pripíjame si na nedeľu, na stretnutie študentov až sa dostávame k vtipom. Angličania ich majú plnú zásobu. Národnosti sú asi takéto: 4 Maďari, 3 Poliaci, 2 Angličania, 1 Nemec, 1 Češka (tá o 2 týždne odchádza) a samozrejme my traja. Robí sa aj nejaké foto a v ovzduší začuť klasické mužské reči o ženách. Odchádzame o pol druhej - nemastní a neslaní. Ráno sa zobúdzam na jasnú oblohu a usmievavé slnko. To je veľmi nízko na obzorom a bude sa držať tak aj po cely deň. Zaspávam, ale budím sa na otvorenie dverí na našej izbe. Neskôr zisťujem, že je to náš fínsky, asi cez 30rokov starý spolubývajúci. Zoznamujeme sa podaním rúk. Pargy je nedočkavý, pretože nám dlho trvá urobiť obed (samé cestoviny). Ideme do školy. Vo vnútri je kopec študentov väčšina chalanov a hodnotíme tých par dievčat, ktoré sem tam pobehujú. Nič moc. Aj pred školou je mnoho objektov, ale to sú auta a samozrejme bicykle. Interiér školy je na veľmi slušnej úrovni, chceme sa dostať k internetu, ale k tomu je prístup cez heslo, čo zatiaľ nemáme. Prekvapujú nás otvorene dvere na niektorých učebniach, na ktorých sa momentálne učí. Škola za nami, hor sa do centra mesta! Do tvar nám fučí ostrý vietor, ktorý je naozaj dotieravý. Mesto je už nadohľad. Hodnotíme miestnych ľudí, keďže je ich viac ako pri našom intráku. Rozpeknieva sa. Znovu cyklisti. V mysli máme cieľ more, takže treba ísť priamo ulicou až na jej koniec. Prichádzame k ústiu rieky, ale mne to nestačí, chcem ísť ďalej na šíru zem, ale chalani nemajú chuť. Nečudujem sa, mne je tiež kosa. Prechádzame starými drevenými domčekmi, ktoré sú buď miestnou raritou alebo komerčným doplnkom riečneho prístavu. Na zamrznutej rieke je zapevnená stará drevená loď s rolovanými plachtami, ktorá si pamätá svoje. Myslím si, že je to akási letná terasa, v ktorej dobre padne, v letnej horúčave, sadnúť si k chladnému pivku. Pargy si robí pár záberov. Vraciame sa späť, pozorujeme rušný život v meste. Naozaj je príliš rušný, ľudia ako keby nakupovali darčeky. Vidno rozvešané vianočné ozdoby, rozhodneme sa aj my navštíviť miestne obchody. Technika je tu rovnako drahá (lacná:) ako u nás. Zastavujeme sa v jednom supermarkete, tvoria ho 4 poschodia podelene pre rôzny nákup. Tu pozorujeme 40% zľavy, spomeniem ešte nejaké značkové tenisky zo 99 na 50Eur, atd. Na 2 poschodí využívam potrebne WC a zazrel som, moji milí, Laponku, komerčne oblečenú so svojim potomkom v kočíku. Zaujímavé! Opúšťame supermarket a vraciame sa k jednému kníhkupectvu, kde sa pokúšame kúpiť Fínsko-anglický slovník, ale cena najmenšieho je 17Eur! Nechávame to tak. Cestou k intráku sa rozhodneme urobiť veľký nákup v akomsi supermarkete (AAA). Nákup nie je až tak veľký, platím kreditkou okolo 23Eur. Tu malú poznámočku. Čudoval som sa, že prečo ma pokladník nepožiadal o PIN. Dávajte si pozor, v zahraničí sa takýto udaj nevyžaduje ( toto je možné pri embosovaných bankových kartách)! Takže ak vám ju niekto ukradne, máte po úsporách! S Michalom sa rozhodneme, že kúpime jednu kandľu najlacnejšieho syra (1kg=5Eur), 2 kandle 900 a 1000g salámy (okolo 3Eur), 4 jablka (1kg=1.50Eur), 1.5l mlieka (0.89Eur), vajíčka (15kusov=asi 2Eur), instantnú neznačkovú 200g kávu 2.80 Eur, pomarančový džús (0.50Eur), atd. Kupujeme akési maslo, ale na intráku zisťujeme, že v ňom nejako 'hrká' ;), takže to maslo asi nie je. Čo to je, to vám ešte nepoviem, lebo sme 'to' ešte neotvorili. Na intráku rozkladáme nákup a púšťame sa do bohatej a výdatnej večery. Zapíjame colou a pomarančovým džúsom a len tak premýšľame, prečo ta cocacola tak veľa stojí (2.20Eur 1.5l). No odpoveď sa nedozvieme, takže opäť zajtra pri nových dobrodružstvách.	Úvod Víza Brigáda Jedlo a celkové náklady Cestovanie Čo som si pobalil na cestu Poistenie Fínski učitelia Fínska sauna Prvý deň Denník 10 – 11 januára 12 – 13 januára 14 – 15 januára 16 – 17 januára Kontakt Optimalizované pre IE 1024x768 dňa 7.3.2004 Ján Žitniak J môj životopis










<<	Späť	>>