FINLAND 2003
Silvester
Otokuja in Slovakia
(zip file – 6MB)
My Finland photos
OULU
|
DENNÍK
Dňa
14. januára 2003
Dnes
začíname po prvýkrát školu. Sme presne na 12tu vo vestibule, kde na nás však
nikto nečaká. Ilke sa pokúsi hľadať niekoho kompetentného, nakoniec
k nám prichádza celkom sympaticky učiteľ, ktorý sa vola Matti Alila
alebo tak podobne. Hovorí, že Pekka Silven (t.j. náš hlavný učiteľ) niekde
pravdepodobne učí. Nakoniec zisťujeme, že nás čaká v úplne inej časti
budovy. Tak tam nakoniec ideme. Za sebou nechávame plnú jedáleň ľudí a
vchádzame do malej zasadačky, kde nás čakajú ostatní študenti, ktorí sú z Nemecka,
Talianska a jeden je z Francúzska. Na stole ležia položené koláčiky a
rozložená je aj minerálka, káva, atd. Mňam, veľmi chutné. Nastáva prvé
zoznamovanie. Smejeme sa nad Pargyho priezviskom, pretože ho Pekka vyslovuje
ako Pargak :). Pekka nám hovorí o študentských kartách, ktoré by nám mali
zabezpečiť rôzne zľavy a karte na obed. Prechádzame von z miestnosti a už nám
ukazuje priestory školy. Teda učebňu, kde sa budeme učiť (v nej je
množstvo
počítačov). Hovorí o akejsi bezdrôtovej technológii (podľa mňa akási
napodobenina Bluetooth), ktorú vyvíja a v tejto fakulte testuje Nokia. No tak
to som na to zvedavý! Vchádzame aj do knižnice, kde je pomenej študentov.
Pekka nám neskôr rozdáva papiere, ktoré máme vyplniť, aby sme mohli využívať
jej služby. Vraciame sa späť, kde nám Pekka rozpráva niektoré svoje príhody
zo života. Lúčime sa a všetci, plánujeme ísť do mesta. Ilke nám hovorí o
histórii stavby domov a o tom ako žijú Fíni. V meste nám ukazuje ďalšie
zaujímavosti, Miško sa ho pýta na banku a secondhand predaj. Ilke nechápe, čo
second hand je. 'Used' hovorí Miško, takže Ilke chápe a vysvetľuje, kde to
je. Lúčime sa s ním, pretože sa ide s ďalšími chalanmi najesť do akéhosi
FastFoodu, kde jeden hamburger stoji 4Eur. V meste narážam na 1 obchod s
použitými mobilmi, kde je Nokia Communicator 9110 za 100Eur. Nie je tam však
angličtina, tak nič. No môže byť, ale dohratie stojí 50Eur. Miško si vybavuje
účet v Nordea (pravdepodobne jedna z najväčších bánk vo Fínsku),
kde ho to nestojí nič, pretože ma menej ako 27 rokov. V Sampoo t.j.druha
banka - poplatok za vedenie účtu 6Eur a pani si vyžaduje potvrdenie o štúdiu
a ešte hovorí lámanou angličtinou. Mesto je rušné, prichádzame na akési
námestie, akúsi radnicu v rakusko-uhorskom style. Je nám zima, hľadáme
cieľové obchody, ale po nich ani potuchy. Vraciame sa späť na intrák,
premýšľam nad kúpou digitálneho diktafónu, ale 150Eur je pre mňa drahý špás.
Som zvedavý ako a čo bude zajtra. Čaute!
Dňa
15. januára 2003
Škola
začína tradične o 8.30. V tom okamihu iba svitá. Prichádzame načas,
Nemci a Taliani meškajú. Nachádzame sa v miestnosti, kde je množstvo
počítačov, na príkaz Pekku ich zapíname. Začíname so vzdialenou aplikáciou
Pine, ktorá sa používa na písanie e-mailov pod operačným systémom Unix.
Vzdialený znamená, že aplikácia nie je spustená na danom počítači, ale
počítači (Server), ktorý je s nim spojený pomocou počítačovej :) siete. Cele
dopoludnie sa nesie v duchu jednoduchej konverzácie Pekku o základoch
práce s e-mailom. Vytvárame si konto (e-mail) na ich školskom serveri.
Končíme okolo 11.30. Po prvýkrát ochutnávame školský obed a dostávame sa k
nemu asi takto: Nevieme aký je postup, preto najprv pozorujeme miestnych
študentov.
Berieme do rúk tácku s príborom a servítkou. Naberáme si sami zeleninu, je to
v štýle švédskych stolov. Druhy tanier nám slúži na výber z hlavných jedál,
je možné si vybrať zo 4 druhov. Ja si vyberám akúsi ryžu so zeleninou a
orieškami, je to dosť chutné. Nalievam si akúsi ochutenú vodu, jej vôňa mi
pripadá ako nejaký druh alkoholu. Chutí mi ako staré vyprchané čierne pivo :)
(a o pár týždňov sa dozvedám, že sa jedná naozaj o nealkoholické
pivo). No a to najväčšie prekvapenie je, že za to treba osobne platiť, čiže
to nie je v podstate jedáleň, ale reštaurácia. Po jedle sa chystáme do mesta,
kde sme hľadali a aj našli plaváreň, vstupné na jednu hodinu je 2Eur. Fitness
stoji 1.50 a mesačná permanentka 25Eur. Miško však nie je spokojný s
miestnou posilovňou, pretože mu chýbajú typy činiek, s ktorými cvičil na
Slovensku. Takže tak. Prichádzame do akejsi kopulovitej haly, kde je, na naše
počudovanie, bežecká dráha s tenisovými kurtmi. Opúšťame halu, Michal
neoblomne hľadá ďalšie športové haly, ale my s Pargym (Pargakom:) smerujeme
späť domov. Cestou na streche jedného baráku zazerám -15st. Pomaly si
zvykáme.
|
Denník
Optimalizované pre IE 1024x768
dňa 16.2.2004
Ján Žitniak
J
|
|
||
|
||
|
||
|
||
|
||
|
||
|
||
|
||
|
||
|
||